Zápis do 1. ročníka 2026/2027
Kurikulárna reforma
Realizácia kurikulárnej reformy v našej ZŠ sa začne realizovať od školského roku 2026/2027.
Kurikulárna reforma predstavuje zásadnú zmenu v slovenskom školskom systéme, ktorej cieľom je modernizovať vzdelávanie a lepšie ho prispôsobiť potrebám 21. storočia. Reforma sa zameriava na to, aby sa žiaci učili nielen fakty, ale najmä spôsoby ich praktického využitia, kritické myslenie a riešenie problémov.Nový Štátny vzdelávací program kladie dôraz na prepojenie vedomostí s reálnym životom. Tradičné memorovanie veľkého množstva informácií ustupuje do úzadia a nahrádza ho rozvoj praktických zručností a medziodborových súvislostí.
Doterajší systém ročníkov sa mení na tri vzdelávacie cykly:
- 1. cyklus (1. – 3. ročník)
- 2. cyklus (4. – 5. ročník)
- 3. cyklus (6. – 9. ročník)
Vyučovanie cudzieho jazyka bude zaradené do Školského vzdelávacieho programu v 1. cykle od 1. ročníka - 1 hodina týždenne, v 2. ročníku 1 hodiny týždenne a od tretieho ročníka 3 hodiny týždenne. Ranné kruhy – komunikačné zručnosti, možnosť vyjadriť sa, povedať svoj názor, formovať komunikačné zručnosť, zameriavať sa na emocionálnu stránku, že dieťa je vypočuté.
Dlhodobo sa venujeme v rámci edukácie a výchovy riešeniu problémov vzdelávania formou integrácie a inklúzie. Naši odborní a pedagogickí zamestnanci – psychológ, špeciálni pedagógovia a asistenti učiteľa sa venujú adaptácii žiakov, podpore prekonávania ich individuálnych bariér, poradenstvu a systematickej práci so žiakmi, ktorou sa im darí eliminovať ich školskú neúspešnosť.
V skutočnosti to, čo dieťa vníma ako hru, môže byť veľmi účinnou a efektívnou metódou učenia sa. Práve takýmito formami sa môžu rozvíjať dôležité zručnosti, návyky a postoje žiaka – môžeme nimi dosiahnuť viac, ako len zapamätanie si vedomostí. Dôležitou súčasťou je aj reflexia toho, čo deti pri aktivite prežívajú a čo vlastne zistili. Ak by v niektorých prípadoch naozaj išlo len o nahradenie učenia sa bezobsažnou hrou, ak by sa novými metódami nedosahovali nové, vyššie ciele, ale dôraz by zostal stále na zapamätaní si hotových vedomostí, avšak v menšom rozsahu, nie je to želaná zmena.
Interaktívne učenie: Moderné vzdelávanie využíva interaktívne metódy, ako sú hry, projekty a praktické aktivity. Tieto metódy pomáhajú deťom rozvíjať celú škálu zručností, návykov a postojov, a zároveň lepšie porozumieť učivu, pretože sú viac zapojené a motivované. Okrem toho, takto získané vedomosti si žiak zapamätá na dlhšiu dobu, než len po najbližšiu písomku. Mozog sa nudí, keď nemá dostatok podnetov, a v takýchto chvíľach hľadá alternatívne spôsoby zábavy. Generácia alfa, teda deti narodené po roku 2010, je často označovaná za hyperaktívnu, pretože potrebuje neustále dostatok stimulov na udržanie svojej pozornosti a záujmu.
Dôraz na kritické myslenie a riešenie problémov: Aktívne učenie a projekty podporujú rozvoj kritického myslenia, kreativity a schopnosti riešiť problémy. Tieto zručnosti sú dôležité pre úspech v modernej spoločnosti a pracovnom trhu, v medziľudských vzťahoch.
Celostný rozvoj dieťaťa: Vzdelávacie metódy založené na aktivite žiaka sa snažia podporiť celostný rozvoj dieťaťa, to znamená, že sa sústredia nielen na akademické vedomosti, ale aj sociálne, emocionálne, fyzické a morálne aspekty. Aktívne učenie môže pomôcť deťom rozvíjať tieto zručnosti v priateľskom a povzbudzujúcom prostredí.
Moderné technológie v školách: Integrácia technológií do vyučovania prináša nové možnosti pre pútavé učenie. Vedia deti zaujať a v sprievode učiteľa aj objavovať nové možnosti informačných technológií, internetu a umelej inteligencie. Napríklad namiesto statických obrázkov fáz mesiaca či molekulách môžeme používať videá alebo preskúmať digitálne 3D modely, ktoré deťom poskytujú omnoho reálnejšie predstavy.
Moderné vzdelávacie technológie prinášajú širšie možnosti aj deťom s rôznymi prekážkami v učení, čím podporujú inkluzívne vzdelávanie. Tieto technológie umožňujú diferencovať vyučovanie, pričom nadaní žiaci môžu pracovať na zložitejších úlohách.
Individuálny prístup: Moderné vzdelávanie sa snaží byť viac individualizované, prispôsobené potrebám a záujmom jednotlivých študentov. Aktívne učenie umožňuje učiteľom lepšie sa venovať individuálnym potrebám detí. Mnoho štúdií poukazuje na to, že kľúčovou vlastnosťou dobrého učiteľa je schopnosť prejaviť záujem o svojich žiakov. Dieťa sa otvára poznaniu a učeniu oveľa ľahšie, keď má dojem, že učiteľ má o neho skutočný záujem a prikladá mu dôležitosť. Vybudovanie pozitívneho vzťahu medzi učiteľom a dieťaťom je preto zásadné pre úspešný vzdelávací proces.