Výchovné poradenstvo

Prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou nemusí byť výlučne fyzická - dominancia môže byť vnímaná na základe sociálneho statusu, agresor si zámerne môže vyberať za obete zdravotne alebo sociálne znevýhodnené deti.

 

 Znaky a varovné signály

 

Šikanovanie môže prebiehať mnohými podobami či už priameho alebo nepriameho násilia.

a) priame: najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôli obete, odcudzením veci, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií

b) nepriame: najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám. 

 

Znaky alebo podoby šikanovania môžu byť:

a) fyzické:

t. j. telesný kontakt medzi ľuďmi- strčenie, zakopnutie, kopanie, bitie, sexuálne obťažovanie

b) verbálne:

urážanie, zastrašovanie, zosmiešňovanie...

c) skryté šikanovanie:

t. j. za chrbtom osoby, pričom účelom je zničiť povesť osoby, spôsobiť poníženie napr. vytváraním lží, nelichotivými, dehonestujúcimi vtipmi..

 d) kyberšikana:

čiže šikanovanie v online priestore

 

Varovné signály:

Množstvo šikanovaných detí z rôznych dôvodov nevolá o pomoc. Či už cítia pocity hanby, viny, strachu, alebo majú nízke sebavedomie, osamelé ostávajú skryté v systéme bez pomoci. Je nesmierne dôležité rozpoznať varovné signály potenciálneho výskytu šikany a okamžite ju začať riešiť.

Prejavy šikanovaného dieťaťa môžu byť rôzne a nemusí ísť vždy o šikanu, veľmi podobné varovné signály môžu vysielať aj depresívne, úzkostné alebo zneužívané deti. V každom prípade treba s deťmi komunikovať, aby sme rozpoznali, čo sa deje.

 

K častým varovným signálom šikanovania patria:

- nevysvetliteľné drobné zranenia detí, odreniny, škrabance, modriny..

      -strata alebo poškodenie vecí, peňazí, oblečenia, kníh...

     - časté bolesti hlavy, brucha, celkový pocit únavy dieťaťa, predstieranie choroby

        -  zmena stravovacích návykov, nechutenstvo...

        - zmeny v spánkovom režime, dieťa dlho zaspáva, často sa budí, máva nočné desy

        - zhoršenie školského prospechu, strata motivácie učiť sa a chodiť do školy

        - zhoršenie sociálnych väzieb, dieťa prichádza o kamarátov, nechce chodievať von...

        - výkyvy nálad, sebadeštrukčné správanie alebo ubližovanie iným

 

Obeť:

Obeťou šikany môže byť ktokoľvek. Ohrozené bývajú často deti, ktoré už sú dlhšie objektom agresie iných, deti hendicapované s určitou odlišnosťou, či už mentálnou alebo fyzickou, deti, ktoré prišli z iného kolektívu, ale aj úspešní žiaci, ktorí v niečom vynikajú (prospech, školský úspech, dobrý vzťah s pedagógom).

Veľmi často sa stáva, že obeťami šikany sú deti pochádzajúce z rodín so slabým socioekonomickým statusom, kde býva vyššia miera tolerancie násilia a menšia možnosť, že takýto rodičia budú dieťa ochraňovať.

V zásade akákoľvek inakosť dieťaťa (v zmysle napr. etnickej príslušnosti, vierovyznania, národnosti, štýlu obliekania, introverzie, výzoru...) sa môže stať spúšťačom pre jeho šikanovanie.

 

Agresor:

Motivácia agresora k násilnému správaniu môže mať rôzne korene.

Za šikanou môžeme hľadať viaceré dôvody:

     - môže ísť o skryté rodinné problémy (násilie v rodine, týranie, zneužívanie, veľmi       autoritatívny rodič, rozvod, úmrtie alebo prírastok..)

     - túžba po moci, túžba zviditeľniť sa, strhávať na seba pozornosť

     - agresor chce manipulovať druhými, mať nad nimi prevahu, cíti potešenie, keď iní trpia

     - pocity menejcennosti, frustrácie, osamelosti, nudy..

     - môže ísť aj o dieťa, ktoré v dôsledku negatívneho vplyvu rovesníkov skúša hranice sociálnych väzieb..

Agresori majú znížené schopnosti viesť dobré sociálne vzťahy a riešiť vlastné sociálne problémy. Odborníci sa zhodujú na tom, že aktéri šikanovania mávajú vo všeobecnosti negatívne postoje voči sebe aj voči ostatným, vyrastajú zväčša v problémových rodinách a trpia nedostatkom rodičovskej lásky a pozornosti. Školu vnímajú rovnako negatívne. Často majú veľmi nízku schopnosť empatie.

 

Školskí psychológovia opisujú tri typy najčastejších agresorov:

• agresor, ktorý je hrubý, primitívny, impulzívny, má narušené vzťahy k autorite, šikanuje neľútostne, vyžíva sa v zastrašovaní, chce získať absolútnu poslušnosť a kontrolu nad inými. Rodinné vzťahy agresora sú rovnako násilné, rodičia sú k nemu neprimerane tvrdí. Násilné správanie agresora je prenesene vnímané ako odplata tým, ktorí mu ubližujú.
• agresor na prvý pohľad slušný, distingvovaný, môže mať zvýšenú úzkosť. Jeho správanie sa prejavuje sadistickými tendenciami. Násilie je dopredu premyslené, cielené, prebieha bez svedkov.
• agresor „srandista" je v triede obľúbený, je vtipný, optimistický, má vplyv na ostatných. Šikanovanie je pre neho nástroj ako dosiahnuť v triede zábavu, rád zosmiešňuje, ironizuje, prekrúca tak, aby z toho niečo získal.

Čo robiť, ak si obeťou šikany?

 

Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť , vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Máš právo sa cítiť bezpečne.

Šikanovanie je vždy nesprávne, či sa deje v škole, vonku alebo na sociálnych sieťach.

• Nezostaň v tom sám! Porozmýšľaj, komu sa môžeš vo svojom okolí zdôveriť, kto by sa vedel o teba postarať a zabezpečiť tvoju ochranu. Ubezpečujem ťa, že je dôležité to niekomu povedať, či už rodičom, priateľom, pani učiteľke... Aj v škole máš možnosť zájsť za pani psychologičkou, či iným odborníkom školy (sociálnym pedagógom, výchovným poradcom, špeciálnym pedagógom), ktorí ti poradia čo ďalej.
• Možno prežívaš pocity hanby a viny . Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Rovnako to nie je ani tvoja hanba, hanbiť by sa mali tí, čo ti ubližujú.
• Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Dobrý priateľ si však dokáže priznať chybu, ospravedlniť sa, vtedy môže priateľstvo pokračovať. Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „...keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát.."), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje? Pokiaľ s tým neprestane aj napriek tomu, že si mu povedal ako ti je to nepríjemné a ako ti to ubližuje, preruš s ním čo najskôr kontakt.

 

Aké kroky môžeš podniknúť, aby ti neubližovali:

 

1.    Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali. Niekedy si nemusia sami uvedomovať, že ti svojím správaním ubližujú.

2.  Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im ako sa cítiš. Hovor o konkrétnych situáciách (napríklad „Som smutný, keď sa mi vysmievaš.", „Hnevá ma, keď do mňa stále strkáš.") Priateľ si tak môže uvedomiť, že jeho konanie je nevhodné a nesprávne.

3.    Pamätaj si, že keby si mu to chcel vrátiť späť, môžeš tak celú situáciu ešte zhoršiť.

4.    Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať. Otvorene im povedz, že keď neprestanú, priateľstvo sa medzi vami skončilo.

5.  Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému, čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Mlčanie si tí, čo ubližujú vyložia ako „tichý súhlas", aby v šikanovaní pokračovali.

6.  Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho, odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy, ktorými ti ubližovali. Tieto údaje ti môžu poslúžiť na zastavenie agresora.

7.  Pokiaľ máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým koho vo svojom okolí poznáš, porozprávaj sa a nechaj si poradiť od odborníkov z Linky detskej istoty. Môžeš im zavolať alebo napísať na Linku pre deti a mládež 116 111 - toto bezplatné telefónne číslo je k dispozícii non-stop 24 hodín, 7 dní v týždni aj cez sviatky a môžeš tam zavolať anonymne t.j., že im nemusíš povedať ani svoje meno, ani odkiaľ voláš. Môžeš ich kontaktovať každý deň aj cez chat vždy od 18:00 do 22:00 hod. alebo im napíš na emailovú adresu: 116111@ldi.